Pôsty sú v dnešnej dobe čoraz populárnejšie, a to nielen medzi ľuďmi, ktorí túžia po lepšej postave, ale aj medzi tými, ktorí hľadajú cestu k zdravému životnému štýlu. Ľudia praktizujú dobrovoľné postenie na rôzne určité doby, ktoré majú korene a formy po celom svete, v náboženstve i v histórii.

Prerušovaný pôst: Zázrak pre každého?

Prečo sú dnes pôsty také obľúbené?

Pôsty, či už hovoríme o akejkoľvek ich forme, sa do dnešnej doby jednoducho hodia. Žijeme v rýchlej dobe, kedy mnoho z nás nemá čas na jedlo. Ráno vstaneme, vynecháme raňajky, aby sme neprišli neskoro do práce, kde máme krátku prestávku a tak do seba niečo rýchlo hodíme. Veľa ľudí začína napĺňať svoju kalorickú potrebu až v popoludňajších hodinách.

Ďalším dôvodom, prečo sú pôsty obľúbené, je ich „jednoduchosť“. Niekedy síce nie je ľahké čakať na určitú hodinu, aby sme si mohli dať prvé jedlo dňa, ale ak sa bavíme o znalostiach, gramážach alebo sledovaní a zapisovaní jedál, jednoduchšie to určite je. Oproti vypracovaniu jedálnička zameranému na vyváženú pestrú stravu a počítaniu kalórií, sa pri pôstoch hlída iba časový údaj.

Okrem toho niektoré štúdie ukazujú, že pôsty môžu mať pozitívny vplyv na zdravie. Tento bod je však veľmi individuálny.

Pre koho nie sú pôsty vhodné?

Pôsty by nemali vykonávať:

• deti, dospievajúci a starí ľudia
• tehotné a dojčiace
• osoby s oslabeným imunitným systémom
• ľudia trpiaci diabetes I. typu
• ľudia so sklonmi k poruchám príjmu potravy
• ľudia, ktorým tento spôsob stravovania jednoducho nevyhovuje

Typy prerušovaného pôstu

Postenie môžeme rozdeliť podľa jeho dĺžky. Medzi často využívané patria napríklad tieto:

• 16/8 – 16 hodín postenia, 8 hodín jedla
• Warrior diet – 20 hodín postenia, 4 hodiny jedla
• OMAD (one meal a day) – denne sa konzumuje iba jedno jedlo
• 5:2 – 5 dní príjmania stravy v plnej výške, 2 dni postenia alebo extrémneho zníženia kalorického príjmu

Benefity

• úbytok hmotnosti
• zlepšenie hladiny lipidového spektra v krvi
• zníženie inzulínovej rezistencie
• zníženie zápalovosti (CRP)
• zlepšenie autofágie

Negatíva

• hlad, nízka miera energie, obmedzený výkon
• zhoršená regenerácia
• spomalenie budovania svalovej hmoty
• riziko nedostatku živín
• možné negatívne vplyvy na hormonálne zdravie
• riziko prejedania po ukončení obdobia pôstu
• riziko vývinu poruchy príjmu potravy
• čiastočné obmedzenie pre sociálne väzby

Čo je to autofágia?

Autofágia je nedávno objavený a zložitý proces tela, kedy bunky recyklujú svoje vlastné komponenty a odstraňujú poškodené alebo nepotrebné bielkoviny a organely. Tento proces je dôležitý pre údržbu a zdravie našich tiel. Autofágia prebieha stále, viac sa však stimuluje pri stresových situáciách. Takou situáciou nie je len držanie pôstu, ale tiež napríklad cvičenie alebo klasické zníženie kalorického príjmu.

Autofágia je často spájaná s nádorovými ochoreniami. Tento proces je v niektorých prípadoch rakoviny prínosom, v niektorých však nie.

Ketóza

S hladovaním je tiež neodmysliteľne spojený termín „ketóza“. Ide o stav tela, pri ktorom dochádza k tvorbe nadmerného množstva ketolátok z tukových zásob. Telo tieto ketolátky využíva ako „alternatívny zdroj energie“. Deje sa to vtedy, keď telo nemá dostatok príjmu sacharidov a v tom prípade potrebuje „základné palivo“ – glukózu.

Z dôvodu spaľovania tukov ako „nového hlavného zdroja“ by sa mohlo zdať, že je to najlepší spôsob redukčnej diéty. Pravda je však taká, že telo bez sacharidov nevie dlhodobo fungovať. Navyše ak by sme zo stravy úplne vylúčili sacharidy a nahradili ich tukmi v rovnakom množstve, bol by náš kalorický príjem dvojnásobný a k chudnutiu by nedochádzalo. Ak by sme svoj kalorický príjem udržali v miernom deficite, objem jedla by bol malý a žalúdok hladný. Sacharidové potraviny sú taktiež hlavným zdrojom vlákniny, ktorá zaisťuje nielen zdravé trávenie.

Fakty

Meta-analýza z roku 2018, porovnávajúca skupiny s nastaveným kalorickým deficitom a skupiny držiace rôzne podoby pôstov, nenašla rozdiely medzi úbytkami kilogramov medzi uvedenými skupinami.

Štúdia z roku 2019 ukazuje, že ľudia, ktorí držali kalorický deficit rovnomerne, zaznamenali menší úbytok svalovej hmoty, než skupina držiaca prerušovaný pôst.

Súhrnné štúdie z roku 2007 a 2014 ukazujú, že zlepšenia lipidového spektra nie sú zásluhou prerušovaných pôstov, ale celkového úbytku hmotnosti. Podobné výsledky teda dosahujú aj ľudia, ktorí svoju hmotnosť znížia pomocou nastavenia kalorického deficitu.

Záver

Ak sa rozhodnete pre tento výživový smer, nezabúdajte, že z hľadiska zdravia nie je podstatný len objem stravy, ale aj jej obsah. Preto by ste mali vyberať kvalitné potraviny a vyhnúť sa tým priemyselne spracovaným.

Nezabúdajme na to, že sme každý iný. Neexistuje žiadny zázračný výživový smer, ktorý by vyhovoval každému. O prerušovanom hladovaní sa tvrdí, že je nám z hľadiska evolúcie prirodzený. Avšak niektorí ľudia sa pri tomto type stravovania necítia dobre alebo nie sú schopní dodržiavať časové intervaly z iných dôvodov. Riaďme sa preto svojím telom.

Zdroje:
IMV – Inštitút modernej výživy, Aktin, Petr Havlíček – Rozum v rúre